Na základných a stredných školách patrí dejepis medzi základné a najdôležitejšie predmety. Podobne má pre lepšie pochopenie pojmu americký futbal zásadný význam aj poznanie jeho histórie a minulosti. Našim cieľom nie je, aby sme Vás zbytočne zaťažovali veľkým množstvom dát, štatistických údajov, mien a dátumov, naopak, našou snahou je Vám priblížiť najdôležitejšie udalosti, ktoré majú zásluhu na vzniku tohto športu a samotnej ligy NFL. V úvode budeme písať o predkoch futbalu, následne prostredníctvom významných osobností poukážeme na najvýraznejšie zmeny počas existencie tohto športu, a nakoniec povieme zopár slov o rozšírení aj cez americké hranice, predovšetkým do Európy a na Slovensko.

Americký futbal a pradávna história

Naši predkovia začali s aktívnym športom a pohybom už v dobe kamennej. Napriek tomu, že lov na mamuty a rôzne iné zvieratá, bitky a hádzanie kameňov nemôžeme považovať za šport, pre lepšie pochopenie športu americký futbal sa musíme vrátiť na úplne začiatky v dejinách ľudstva. Zdá sa, že kopanie a chytanie rôznych predmetov sú zakódované v našej genetike. Už aj pračlovek rád vypĺňal svoj voľný čas hrou s kosťami, keď pri hre využíval ruky aj nohy. Pri tejto činnosti sa snažili dostať „loptu“ medzi stromami, niekedy až k slnku. Podľa poznatkov praktizovali tento druh „športu“ Egypťania, Gréci a Rimania. Napriek tomu, že ako prví vymysleli šport, ktorý bol založený na ozajstnom kopaní do lopty (bola to hra „Tsu chu”) Číňania, široká verejnosť považuje za vynálezcov „futbalu“ (európsky futbal) Angličanov. Už od 10. – 11. storočia sa radostne stretávali a merali si sily medzi sebou, aj keď častokrát namiesto lopty naháňali a kopali do hláv zabitých dánskych vojakov po poliach a kopcoch. Hra „Kick-the-Danes-Head” bola v tom čase na ostrovoch obľúbeným športom. Následne hlavy nešťastných Dánov nahradili lebkami zvierat. Neskôr medzi sebou súperili už aj obce a mestá, výsledkom čoho bol vznik „mod football“.

americky futbal
Zdroj: historyrealm.blogspot.com

Masový futbal

Na šťastie Dánov, hlavy ľudí a zvierat neskôr vymenili za koženú, guľatú loptu. Každý jeden hráč mal pred očami jediný cieľ, dostať guľu do súperovej brány. V deň zápasu sa každý zdravý a schopný človek sa zapojil do hry. Zápas skončil iba vtedy, ak niekto skóroval, ak sa zotmelo alebo ak už nikto nebol schopný pokračovať v hre. Výsledkom najväčších derby zápasov bola bezgólová remíza a niekoľko mŕtvych občanov. Potom, čo Edward II. zakázal mod futbal, priaznivci tohto nebezpečného športu museli čakať až do 17. storočia. Vtedy sa dostal na trón Jakub I., ktorý bol ozajstným futbalovým bláznom. Zrušil zákaz a „kamarátsky boj“ znovu zlegalizoval. Vtedy sa už do hry zapojili aj šľachtici, ktorí sa samozrejme nedegradovali na úroveň jednoduchých občanov, ale počas hry sedeli na koni. V priebehu najbližších 300 rokov sa začalo s rapídnou modernizáciou tohto športu, odstránením chýb a popritom sa na trvalo oddelili rugby a futbal.

Zápas skončil iba vtedy, ak niekto skóroval, ak sa zotmelo alebo ak už nikto nebol schopný pokračovať v hre.

Na Americkom kontinente

Podobne ako na starom kontinente, aj na druhej strane Atlantického oceánu prebiehal podobný vývoj. V 18. storočí píšu New Yorské noviny o populárnom športe, počas ktorého sa chlapci a mladí muži navzájom bijú, trhajú si oblečenie, všade sú prítomné špinavé tváre a krv. Takéto zápasy boli obzvlášť rozšírené na veľkých amerických univerzitách.

Univerzity Princeton, Harvard a Yale pomocou futbalu a špecifických pravidiel odstraňovali so svojich radov najslabších členov školy. Od roku 1827 bolo takouto najznámejšou udalosťou každoročné stretnutie prvákov (freshmen) a druhákov (sophomeres) na Harvardskej univerzite – Bloody Monday (krvavý pondelok). Pravidlá boli jednoduché a pre nováčikov viac menej nespravodlivé – prváci kopali do lopty, druháci kopali prvákov. Pri terorizovaní prvákov nechcela zaostať ani Univerzita Yale. Loptu dostal center prvákov, zaradili sa do kruhu a museli bez odplaty znášať útoky sophomers. Už len myšlienka na to, že tieto praktiky akceptovalo a tolerovalo vedenie týchto škôl až do roku 1860 je hrozná.

Pre tých, ktorí namiesto fyzických útokov uprednostnili férovú hru, predávali od roku 1855 niektoré športové obchody už aj „oficiálne“ lopty a v roku 1862 vzniklo aj prvé združenie kamarátov, ktorí založili Oneida Football Club. Ich domácim stánkom bol známy park Bostonu – Boston Common. Vymysleli hru „Boston Game“, ktorá bola kombináciou kopania do lopty a behania s loptou. V novembri v roku 1863 sa niekoľko zvedavých okoloidúcich postavilo voči nim a spolu odohrali prvý neoficiálny zápas. Výsledok bol jednoznačný pre domáce mužstvo – 12:0. O zápase písali aj bostonské noviny a netrvalo dlho, kým sa táto hra stala čoraz populárnejšou medzi obyvateľmi mesta. Mladíci vyrástli, niektorí z nich sa dostali na harvardskú univerzitu, kde naďalej šírili „slovo“.

Medzitým sa aj na iných vysokoškolských inštitúciách hrávali rôzne loptové hry. Rok 1869 je pre amerických športových fanúšikov veľmi dôležitým. V tomto roku bol založený prvý baseballový klub Cincinnati Red Stockings, ďalšou významnou udalosťou bol aj prvý oficiálny futbalový zápas medzi univerzitami RutgersPrinceton. Nebol to ale zápas amerického futbalu, ale socceru, čo je pre Američanov európsky futbal (áno, presne tak, Messi, Ronaldo, Hamšík, …). Trojzápasová séria sa začala v New Brunswick, teda na pôde Rutgers, ktorý v tom čase fungoval ako soccer club. Hráči (na ihrisku ich bolo vyše 50) mohli kopať jedine do lopty, neexistovali žiadne dresy, ktoré by rozlišovali jednotlivé mužstvá. Napriek tomu stovka divákov vedela, kto patrí do ktorého tímu. Nízki a rýchli boli domáci, vysokí a pomalí zas hostia. Na víťazstvo muselo mužstvo dosiahnuť 6 gólov, čo vyzeralo byť dlho nereálne. Výsledok bol dlho 4:4 a blížila sa tma. Vtedy ale hráči Rutgers vytiahli zo svojho talónu prekvapujúci, ale efektívny ťah. Využili svoju mobilitu a začali hrať na zemi, čím prekvapili súpera a vyhrali zápas. Rýchle a krátke prihrávky, dnešnú tiki – taka nevymysleli v Barcelone, ale už niekoľko rokov pred Guardiolom ju vymyslel americký stratég William Legget.

Neexistovali žiadne dresy, ktoré by rozlišovali jednotlivé mužstvá. Napriek tomu stovka divákov vedela, kto patrí do ktorého tímu. Nízki a rýchli boli domáci, vysokí a pomalí zas hostia.

americky futbal
Zdroj: gridirondive.wordpress.com

Odveta

O týždeň odohrali odvetný zápas, tentokrát na ihrisku Princeton a podľa ich pravidiel (po kopnutí mohli loptu chytiť do rúk). V tejto hre mali jednoznačnú prevahu silnejší a vyšší študenti domácich, ktorí sa dokonale revanšovali po prvej prehre (výsledok 8:0). Tretí zápas sa už ale neodohral, pretože sa medzi sebou nevedeli dohodnúť, ktoré pravidlá sú spravodlivejšie. Nemôžeme teda tvrdiť, že americký futbal získal hneď po týchto zápasoch obrovskú popularitu, záujemcovia sa totiž nehrnuli, rovnako sa hneď nevytvárali derby zápasy. V roku 1870 sa uskutočnili 2 zápasy (Rutgers – Columbia, Princeton – Rutgers), ale v roku 1871 sa napríklad neodohral ani jeden zápas. Tento problém sa snažili vyriešiť 19. októbra 1873, keď sa stretli zástupcovia 4 univerzít (Yale, Columbia, Princeton a Rutgers) a dohodli sa na pravidlách (bolo ich 30), z ktorých bolo pre súčasný americký futbal asi najvýznamnejším odstránenie hornej časti bránkoviska.

Stretávali sa aj z toho dôvodu, aby segregovali Harvardskú univerzitu. Neboli vyriešené niektoré základné veci, ako napríklad časový rozsah zápasov, kde prichádzali do úvahy 2 možnosti: hrať do zotmenia, alebo do 6 gólov. Niektoré zápasy trvali niekoľko hodín, v takom prípade neboli dôležité hráčske schopnosti alebo šikovnosť účastníkov, ale skôr vytrvalosť. Napriek tomu, že odmietli spolupracovať s univerzitou z Bostonu (Harvard), bývalí členovia Oneida FC úspešne propagovali svoje pravidlá na akademickej pôde.

Niektoré zápasy trvali niekoľko hodín, v takom prípade neboli dôležité hráčske schopnosti alebo šikovnosť účastníkov, ale skôr vytrvalosť.

Ako ďalej?

Výsledkom stretnutí a zmien pravidiel 4 univerzít bolo založenie základov amerického socceru. Aby sme zistili, ktorý moment bol tým rozhodujúcim pre vznik milovaného športu amerického národa, musíme cestovať v čase až do roku 1874. Relatívne rýchle rozšírenie socceru medzi obyvateľmi vytváralo na Harvardčanov veľký tlak: pridajú sa k väčšine, alebo budú pokračovať ďalej s vlastnými pravidlami? Našťastie si ale vybrali druhú možnosť, čo znamenalo preferovanie „Boston game“ aj naďalej. V tom čase bol oblasti Veľkých Kanadských jazier celkom rozšírený iný druh športu – rugby. V roku 1874 dostala montrealská univerzita McGill od Harvardu pozvánku na priateľský zápas. Pravidlá boli férové pre obe strany.

Prvý zápas sa odohral na bostonských trávnikoch podľa domácich pravidiel, Kanaďania boli ale už od začiatku zápasu zaskočení a po 22 minútach prehrávali už 3:0. Hostia chceli hneď po odpískaní konca zápasu odvetu. Tá sa odohrala už na ďalší deň. Napriek tomu, že Bostončania mali iba krátku dobu na prípravu a medzi pravidlami boli obrovské rozdiely, podarilo sa im odohrať slušný zápas s nerozhodným výsledkom 0:0. Harvard sa ale zaľúbil do rugby. Študenti boli natoľko nadšení, že boli ochotní odcestovať na 3. zápas až do Montrealu. Aj tu bola korunovaná ich snaha, keďže zvíťazili aj na súperovej pôde (výsledok 0:3).

O rok odohrali už iba jeden zápas proti Tufs, kde prehrali. 13. novembra 1875 sa uskutočnil prvý „The Game“ zápas medzi univerzitami HarvarduYale, ktorý sa po krátkej prestávke opakuje každý rok až do súčasnosti. Vytvorili „Spoločné pravidlá“, ktoré boli spoločné preto, lebo zahŕňali pravidlá z oboch hier. Touchdown ešte neznamenal skórovanie, body mohli zaznamenať až po následnom extra pointe, mužstvá mali 15 členov a mali už aj vlastné uniformy/dresy. Hráči Crimsonu (Harvard) hrávali v karmínových tričkách, mali krátke nohavice a štucne, naopak mužstvo z New Haven (Yale) vybehlo na trávniky v čierno-tmavomodrých farbách (tričko a krátke nohavice) a na hlave mali žlté čiapky.

Pretože hráči Yale v tom čase ešte preferovali soccer, neboli pripravení na tvrdé súboje a hity. Napriek tomu si aj oni, aj približne 2000 divákov zápas užili. Tým, ktorí mali ešte stále fóbiu z Angličanov sa nové pravidlá a štýl hry nepáčili, no nemohli nič robiť, Harvardčania boli nakazení vírusom s menom rugby. Koncom roka 1876 bolo zorganizované veľké stretnutie, na ktorom sa zúčastnili 2 zástupcovia zo 4 univerzít (Harvard, Yale, Princeton a Columbia), kde sa dohodli na nových pravidlách, ktoré boli veľmi podobné pravidlám rugby. Od toho dňa bol touchdown (TD) najdôležitejšou časťou hry (znamenalo skórovanie). Prečo sa rozhodli pri TD? Počas posledného zápasu pred stretnutím hráči Harvardu skórovali 3 TD ale nepremenili ani jeden extra point, naopak súper (Yale) využil prvú a zároveň jedinú možnosť na skórovanie a podarilo sa im nad odvekým súperom zvíťaziť. Po dohode založili Intercollegiate Football Association (Univerzitnú futbalovú asociáciu), ale už bez Yale. Chceli presadiť, aby na zelenom trávniku bolo namiesto 15 hráčov iba 11. Nemuseli dlho čakať, v roku 1876 bol do školy prijatý študent s menom Walter Camp.

Pokračovanie článku nájdete na tomto linku: História amerického futbalu – 2

americky futbal
Zdroj: mcgill.ca
ZDIEĽAŤ
Futbal je veľmi podobný životu v tom, že učí, že práca, obetovanie, vytrvalosť, konkurencia, nezištnosť a rešpekt k autorite je cenou, ktorú každý z nás musí zaplatiť na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa, ktorý za to stojí. - Vince Lombardi