Prinášame Vám autentickú reportáž a zážitky z návštevy USA od nášho čitateľa Stanislava Gašparoviča, v ktorej svojimi vlastnými slovami popisuje cestu a atmosféru na štadióne počas zápasu, v ktorom sa stretli tímy  Ohio State a Indiana Hoosiers

Cesta na zápas

Vyrážame z Chicaga ráno okolo 7:30, cesta je okey, aj keď sa Chicago prebúdza do maratónskeho víkendu (beží sa v nedeľu) a aj preto, že Bears nehrajú doma, alebo práve možno preto. Po ceste ešte pred Soldier fieldom predbiehame asi 1000-1500 bežcov. Smer cesty Columbus a zápas OHIO STATE vs. INDIANA. Máme pred sebou cca 5 hodín cesty a proti nám hrá časový posun medzi štátmi Illinois a Ohio. V Ohio -1 hodina ;(.

Už teraz je jasné, že prídeme zrejme včas, ale na nejakú tú párty nebude žiadny čas. Cesty sú okey, no keď sa vynorí štadión, zostávajú naše kolesá stáť. A naše auto sa pohybuje len krokom. Všetko je perfektne zorganizované, ale stále sa pohybujeme len krokom a hľadáme miesto na parkovanie. Máme asi šťastie a 20$ za parking si nik od nás nechce zobrať, takže to dnes vyzerá na šťastný deň. Parkujeme dobré 3-4 km od diania všetkého. Smerom k štadiónu prúdia stovky fans v červeno-bielej kombinácii. O hodinu je kick-off, takže máme čo robiť. Vyberáme z auta všetko potrebné: vstupenky, mobil, foťák a pešo vyrážame k štadiónu.

Na návšteve v USA: Zápas OHIO vs. INDIANA

Spolu s nami opúšťa v jeden moment asi 40 ďalších fans domácich a hostí. No a nás bolo poznať na diaľku, pretože bez červeného trička či dresu sa po chvíli začnete cítiť ako mimozemšťan.

No a nás bolo poznať na diaľku, pretože bez červeného trička či dresu sa po chvíli začnete cítiť ako mimozemšťan.

Keďže sme neznalí pomerov, skracujeme si cestu na štadión za skupinkou domácich fans po tráve. Zvyšok fans kráča pekne po chodníku niekam mimo, kútikom oka ich sledujeme a meníme smer za nimi, pretože čuduj sa svete, od školského pavilónu premávajú školské autobusy (zadarmo). Inak sme mali pripravených 20$ za parking, no vyberačský staff ich nejako zabudol vypýtať. Bus sa naplnil a šofér nás ešte posúva za žltú čiaru, aby mal výhľad. Poslúchneme ho nielen my, ale vsetci, čo túto požiadavku počuli, urobili malý krok a posunuli sa. Dvere do autobusu sa síce zatvoria, ale nič sa nehýbe. Až keď prídu na parkovisko 3 dalšie busy a z vysielačky pokyn vyrážame. Cesta trvá cca 8 minút, myslím, že sme ušetrili tak 15-20 minút prechádzky.

Na návšteve v USA: Zápas OHIO vs. INDIANA

O chvíľu už vystupujeme na parkovisku, ktoré je prázdne a šerifovo auto v strede s blikajúcim majákom označuje zastávku pre autobusy. Dvere sa otvoria a v jednom momente sa vyvalí asi 150-200 fans a všetko to smeruje k štadiónu. Prechod cez most je maximálne disciplinovaný, nik sa neponáhľa viac, nik nebeží! Po prechode mosta ideme cez trávu a prichádzame na parkovisko. Opät je prázdne, len pár autobusov a pohľad na kamión hosťujúceho tímu pred štadiónom.

Brána č. 33 je pred nami, lenže potrebujeme tú s číslom 10. Pozeráme na lístky, ľudia sa okolo nás melú a v tom ti dievčatá dávajú do ruky balíček. Zo zvedavosti ho otvárame a nachádzame tam pink šatku, veď je október a v USA je to mesiac v znamení BREAST CANCER – to asi vysvetľovať nemusím. Predierame sa cez 23 vstupov až k vytúženej 10-inke. Vyberám mobil, peňaženku, foťák, lístky a prechádzame cez bránu. Slečna nám odpípne lístok a zrazu sme ako Alenka v ríši divov. Máme horný level, tak sa obzeráme po číslach a hľadáme 10 C – výstup asi do úrovne ôsmeho poschodia dáva starším a obéznejším amíkom pekne zabrať, fučia a oddychujú na poschodiach, niektorí ozaj ako pred infarktom. Nechápeme, prečo si 140 kilový, 60 – ročný človek kúpi vstupenku na cca 13 poschodie, kde sa ide iba pešo.

Na návšteve v USA: Zápas OHIO vs. INDIANA

Sme tam, nevieme nájsť 10 C, pretože medzi 11 a 10 sme to nenašli. Tak sa teda pýtame, staff nám s úsmevom odpovedá turn back and right – teraz sa cítime ako pred infarktom my. Zo štadióna už počuť burácanie a Marching band. Ak nestihneme hymnu, tak to neprežijem. Ďalších asi 10 minút sa predierame cez davy ľudí, bufety a WC sú v plnej záťaži, nás zaujímajú tri veci – vchod 10 C, čas a … kurnik, nestratili sme sa? Môjmu parťákovi patrí špeciálny piskot, ktorý počuje tak na 500 metrov – nie, nebral som na zápas psa! Verte mi! Našťastie sme vsetci spolu. Hurá – 10C!

Opäť kontrola lístkov, sme ok, vstupujeme na tribúnu.

Pár sekúnd na pohľad a znova šliapeme po chodoch hore na 19-ty rad, nad nami ich bolo ešte veľa a pár tučniakov už po infarkte ešte pokračovalo – smer do neba. Nuž, všetko sme stihli a pokojne sa usadili. Marching band nastúpil asi takto:

Potom domáci za sprievodu obrazovky a mohutného vítania domácich fans a cheerleaders, vojakov atď.. Nástup hostí bol logicky omnoho skromnejší. Hymna a vyvesenie mega vlajky na mega stožiar boli tiež zážitkom. Losovanie kick-off, všetko presne takmer na sekundu. Zápas opisovať nebudem, nerobil som si poznámky, takže report by nebol presný. Pár vecí, ktoré sme si všimli: povzbudovanie O-H-I-O, kedy každá tribúna zarevala jedno písmeno. Inak povbudzovanie nič moc.

Pár vecí, ktoré sme si všimli: povzbudovanie O-H-I-O, kedy každá tribúna zarevala jedno písmeno.

Na návšteve v USA: Zápas OHIO vs. INDIANA

Rev pri 3rd downe bol tiež obrovský a súperovi spôsoboval fallstart a aj čerpal time outy práve kvôli tomu, že sa na ihrisku nepočuli. Po každom TD domácich asi 50 vojakov kľukovalo toľko klikov, koľko bol súčet bodov. Ku koncu dávali kľuky aj cheerleaderky a maskot Brutus. Úplne vedľa sme boli, keď sa 10 minút do konca 3Q zdvihla asi 1/10 divákov a zahájila masívny odchod. Ďalšia vydržala do konca 3Q, a potom sa už štadión pozvoľna vyprázdňoval. Jasné, že my sme zostali až do konca, veď za lístky sme vypľuli 80$. Polčasovej show som sa žiaľ nezáčastnil, lebo toaleta a zvedavosť, čo sa deje v útrobách zvíťazili. Čo sa týka jedla, tak z jednej strany čierny (spálený) hot dog stál asi 8 a sladké pukance 7$. Pukance, aspoň tie sladké, si v Ohiu nekupujte, boli príšerné!😂Indiana sa držala statočne, žiaľ to na Ohio nestačilo, aj keď sa mi zdalo, že miestami hrali krajší football, no žiaľ, účel je dávať body, a tých Ohio nasúkalo 38 a tak 17 bodov Indiany nestačilo. Odchod sa niesol v spokojnej nálade v obrovskom dave ľudí. Cez mostík, tempom rovnajúcim sa chôdzi po myších krokoch. Opäť sa nikto neponáhľal, nepredbiehal ani nik do nás neštúchal, ako je to na Slovensku zvykom.

Za mostíkom sa utvorilo 6 radov čakajúcich na bus. Vždy 3 autobusy pristavili, ľudia nastúpili, počkali, kým boli na parkovisku ďalšie 3 busy a tie plne odišli. Trochu sme hľadali auto, ale pomýlili sme sa iba o jeden rad! Unavení sme naskákali do auta a asi 40 minút strávili v zápche!

😂Tu končí môj príbeh, no mám pre Vás súťaz, ak o to stojíte 🙂

1. Počet ľudí na štadióne v Ohio, na ktorom sme boli?
2. Ďalší smer cesty bol severo-východ, tak chcem od Vás vedieť, odkiaľ a kam sme šli?

Ceny pre víťazov: síce drobnosť, ale možno poteší. 🙂

14625612_10207109154869546_44000747_o

AUTOR: Stanislav Gašparovič

ZDIEĽAŤ
Športový nadšenec a editor webového portálu SlovakNFL.sk